Život bez kávy je pre mnohých ľudí nepredstaviteľný. Kto uvaril prvú kávu na svete už dnes nikto nezistí. S jej vznikom sa dodnes spája množstvo "zaručených" legiend.
Tá najznámejšia pripisuje autorstvo tohto omamného nápoja pastierovi Kaldimu. Respektíve jeho kozám. Kaldi niekedy v 9. storočí pásol svoje zverenkyne na Habešskej pahorkatine, ktorá bola posiata zelenými kríkmi s červenými bobuľkami.
Kozy plné energie
Jedného dňa si všimol, že kozičky sú v nevšedne šantivej nálade. Behali a skákali hore dole aj počas najväčšieho úpeku. Pozoroval ich a zistil, že rohaté potvory sa predtým napásli z červených bobúľ. Kaldi neváhal a bobule otestoval aj na vlastnej koži.
Legenda hovorí, že príval energie ho prekvapil tak, že sa so svojím zážitkom musel zveriť mníchom v neďalekom kláštore.
Tým o povzbudzujúcich účinkoch zvláštnych bobúľ nebolo treba hovoriť dvakrát a v kláštore sa začali výdatne modliť aj v noci bez toho, aby ich zmáhala únava a spánok.
Najmä po tom, ako pri sušení plodov nad ohňom zistili, že tie, ktoré spadli do pahreby, sa zmenili na hnedé, nádherne voňajúce zrnká.
Mnísi ich neskôr rozdrvili v kamennom mlyne a túto čiernohnedú múčku zaliali horúcou vodou.
Povzbudzujúci nápoj začali piť pravidelne, aby dlhšie vydržali recitovať dlhé modlitby.
Ochutnajte aj vy novinku - čerstvo praženú kávu z Etiópie: Ručne zbieraná výberová káva z Etiópie z oblasti Guji - Shakiso v regióne Oromio je skvelým príkladom tradičnej, prirodzene spracovanej kávy. Približne 250 drobných farmárov ju pestuje v nadmorskej výške 1850-2100 metrov. V káve prevládajú kvetinové a bobuľové vône čučoriedky, jahody, melónu a pomaranča, zakončené mohutnou korenistou dochuťou kakaa.
Podobnú legendu o objavení kávy nájdete spojenú aj s menom mystika menom Ghothul Akbar Nooruddin Abu al-Hasan al-Shadhili. Ten pozoroval vtáky, ktoré žrali bobule s neznámych kríkov. Zdali sa mu nezvyčajne energické. Sám potom zo zvedavosti ochutnal tieto plody a aj on pocítil neobvyklú bdelosť.
Legenda o kávovom mníchovi
Iná legenda o káve sa tiež viaže na Arabský polostrov, do mesta Mokka v Jemene. Kávu podľa nej objavil úplnou náhodou lekár a kňaz, šejk Omar.
Žil v púštnej jaskyni neďaleko Ousabu a liečil chorých modlitbou.
Jedného dňa ho upútal strom s červenými plodmi. Keďže bol hladný, plody ochutnal, no hneď mu nechutili. Skúsil ich preto upražiť. Čiernohnedé zrnká neboli tiež mimoriadne chutné, rozdrvil ich preto a pripravil z nich silný vývar.
Keď ho vypil, bolo mu hneď jasné, že jeho vyhnanstvo na púšti sa chýli ku koncu. O svojom objave novej zázračnej látky poslal správu do Mokky, kde ho hneď omilostili a mohol sa tak vrátiť domov.
O popularite kávy s jej povzbudzujúcimi účinkami už bolo rozhodnuté.
V okolí Mokky sa postupne začalo s jej pestovaním a pražením. Pitie kávy sa časom v Oriente mimoriadne rozmohlo, pričom centrom obchodu s kávou sa stal práve jemenský prístav Mokka.
Odtiaľ sa začala postupne rozširovať do okolitého sveta, ale iba v praženej alebo prevarenej podobe. Jemenčanom sa totiž páčil kávový monopol, na jej vývoz uvalili embargo.
Názov pre kávu bol odvodený od slova gahwah, čo bol však pôvodne výraz i pre iné nápoje, napríklad víno.
Káva postupne učarovala svetu
Káva sa teda do sveta rozšírila práve z Jemenu, kde ju začali okolo Mokky výdatne pestovať, pražiť a už v štrnástom storočí piť presne tak, ako sa pije dnes.
Káva svojimi povzbudzujúcimi účinkami svetu tak učarovala, že sa po nej okamžite zdvihol dopyt.
Jemenčania zistili, aký zázrak majú a uvalili na kávu embargo.
Zrnká sa nesmeli z Jemenu vyvážať, iba upražené alebo prevarené. To sa darilo udržať až do polovice 17. storočia, kedy niekoľko kávovníkov z Jemenu vyviezli holandskí obchodníci do svojej kolónie v Indonézii.
A príbeh kávy začal naberať svetové obrátky. Briti priniesli sadenice na Jamajku a do Afriky, Portugalci do Brazílie, Francúzi na Antily a do Francúzskej Guayany.
V 17. storočí káva dobyla aj Európu. Spočiatku vyvolávala rôzne reakcie, dokonca až strach. Pre nábožensky založených ľudí bola horkým satanovým dielom. Keď sa v roku 1615 objavila v Benátkach, vysokí cirkevní hodnostári sa ju snažili zatratiť.
Spor bol taký vážny, že musel zasiahnuť pápež Klement VIII. Duchovní ho požiadali o vyjadrenie. Skôr než sa vyslovil, kávu ochutnal. A nenašiel na nej nič zlé, prečo by sa nemala piť. Naopak, uznal jej upokojujúce účinky, a tak kávový nápoj dostal zelenú.